História obce

info/história

Nadmorská výška:
283 m n.m.

Rozloha katastra:
2215 ha

Počet obyvateľov:
2234

Prvá pís. zmienka:
12.7.1321

Obec Udiča le?í na severozápade Slovenska na pravom brehu Váhu v Púchovskom prelome pri ústí Marikovského potoka. Patrí do okresu Pova?ská Bystrica, kraj Trenčiansky. Tvorí vstupnú bránu do Marikovskej doliny, ktorá je najdlhšia v okrese Pova?ská Bystrica.

Katastrálne územie samotnej Udiče le?í v doline stredného toku Váhu severnej časti Ilavskej kotliny na rozhraní Javorníkov a Strá?ovských vrchov. Okolie Udiče patrí ku karpatskej horskej sústave a to k Západným Karpatom.

Obec tvorí niekoľko miestnych častí, kedysi samostatných obcí. Samotná Udiča sa skladá z bývalej Veľkej Udiče na ľavom brehu Marikovskeho potoka, Malej Udiče na jeho pravom brehu, osady Podva?ie na brehu Váhu smerom na Pova?skú Bystricu a obce Okrut, ktorá zanikla v roku 1955 výstavbou Priehrady mláde?e, pričom väčšinu jej obyvateľov presídlili do Udiče. Pod Udiču patrí aj miestna čas? Prosné, vzdialená pribli?ne 2 km od centra obce smerom na Dolnú Marikovú, Upohlav, asi 2 km smerom na Púchov a Uhry, malá osada le?iaca pod vrchom Klapy asi 3 km od obce smerom na Pova?skú Bystricu.

Udiča je najni?šie polo?enou obcou okresu Pova?ská Bystrica. Stred obce le?í v nadmorskej výške 291 metrov nad morom. Najvyšším vrchom sú Klapy vypínajúce sa do výšky 654 metrov nad morom.

Chotár obce Udiča, zväčša kopcovitý, pahorkatinný, má rozlohu 1302 ha. Miestna čas? Prosné zaberá 665 ha a Upohlav 242 ha.
 

 

história

Podľa údajov miestneho obyvateľstva so vznikom názvu Udiča súvisí tento príbeh:

Za dávnych čias sa naši predkovia ?ivili rybolovom. Rieka Váh aj Marikovský potok boli plné rýb a naši predkovia sedávali na brehu a chytávali ryby na udicu. Podľa toho dostala obec názov Udiča.

Treba sa však nad tým zamyslie?. Naši predkovia boli poddaní, čo znamená, ?e to boli ľudia bez akéhokoľvek práva. Ak aj ryby lovili, bolo to isto iným spôsobom. Spôsobom, kde sa nespoliehali na náhodu, kým sa ryba chytí na háčik. Boli lepšie mo?nosti, jednou z nich aj sie?. Táto príhoda bola východiskom pre tých, čo chceli dokáza? pôvod mena Udiča, ľuďom, prípadne pre farskú a neskoršie i obecnú kroniku. Slovo Udiča však nie je odvodené od slova udica, ale údi?. Preto názor tých, ktorí chytajú ryby na udicu nie je správny. V nárečí sa hovorí nie údi?, ale údzic a doteraz sa ešte našej obci hovorí nie Udiča, ale Udziča.

Keď?e Udiča sa skladá z viacerých pôvodne samostatných obcí, musíme bra? do úvahy názov ka?dej z nich samostatne.

V prvej písomnej zmienke z roku 1321 sa Veľká Udiča aj Malá Udiča sa spomína pod názvom Duae willae Wdicha.

Od 60-ych rokov 20. storočia sa u? stretávame len s názvom Udiča, nakoľko všetky tieto samostatné obce boli spojené do jednej. Zároveň boli k obci pričlenené miestne časti Prosné a Upohlav.

 

archeologické náleziská

Obec Udiča a jej okolie je zaujímavé aj po stránke archeologickej. Spolu s obcami Prosné a Upohlav patrila Udiča medzi najsilnejšie osídlené územia okresu Pova?ská Bystrica. V samotnej Udiči sa u? dávnejšie nachádzali praveké výrobky – jaspisové a pazúrikové nástroje pravdepodobne z neolitu, keramika lu?ickej a púchovskej kultúry, ale aj zlomky slovanských nádob. V bývalej Malej Udiči, na terasovitom východnom úpätí návršia Háj, boli archeológmi nájdené na sídlisku z doby rímskej aj zvyšky staroslovanského osídlenia a v chotári bývalej Veľkej Udiče boli na vrchu Klape objavené črepy z doby s?ahovania národov, črepy mladohradištné, kamenné osličky a tie? forma na odlievanie bronzových špiraliek, vyrobená z pieskovcového kameňa. Musíme sem ešte priradi? aj nálezy zo zaniknutej obce Okrut, ktorá zmizla pod Priehradou mláde?e.

Mimoriadne významnými archeologickými pamiatkami sa mô?e pýši? aj Prosné. Najdôle?itejšou lokalitou je poloha Uhliská. Podarilo sa tu zachráni? veľké mno?stvo zlomkov nádob, ale aj drobné predmety z bronzu, ?eleza a skla a našla sa aj malá zlatá minca - 1/24 keltskej mince typu Athéna Alkis.

Pri podrobnom preskúmaní náleziska sa zistilo, ?e tu bolo v 2.–1. storočí pred n.l., obetné miesto ľudu púchovskej kultúry, kde sa obetovali výrobky, zvieratá a ľudia vtedajším pohanským bo?stvám.

Druhou významnou lokalitou je hrádok púchovskej kultúry v polohe Zlatý kôň, kde sa našlo okrem črepov aj niekoľko ?elezných predmetov ako spony, strela do šípu, klince, zápona z opasku, malé kovanie a kramlička. Údajne sa v tejto lokalite našla aj zlatá minca.

Poslednou lokalitou v chotári obce Prosné je poloha Hviezda, kde sa nachádza sídlisko lu?ickej a púchovskej kultúry.

miestne časti obce Udiča

Okrut

Ako Possessio Okruth sa obec spomínala u? v roku 1408. Bola príslušenstvom lednického hradu, ale neskôr ju vlastnila aj rodina Okrucká (1571-1860), ktorá má po obci aj pomenovanie.

V roku 1598 mala 5 domov, v roku 1784 u? 22 domov, 22 rodín a 113 obyvateľov. Roku 1828 11 domov a 96 obyvateľov. Ľud sa zaoberal pltníctvom, roľníctvom a chovom dobytka.

V roku 1955 obec Okrut zanikla kvôli výstavbe Priehrady mláde?e, pričom väčšinu jej obyvateľov presídlili do Udiče. Udiči takisto prislúchli všetky nezatopené územia jej chotára. Dnes le?í čas? Okrut pri brehu Váhu smerom na Púchov.

Erb: má pôvod v pečati, ktorej pou?itie sa zistilo v roku 1884. Pečatné pole vyplňuje rodinný erb Okrutskovcov. Nad korunkou sú dve ramená oproti sebe, pravé dr?í zástavku, ľavé šabľu.

Podvá?ie

Osada sa prvýkrát spomína v roku 1458. Čas? patrila rodu Ardóhátiovcov, čas? panstvu Pova?ská Bystrica.

 

Uhry

V prvej polovici trinásteho storočia bolo Uhorsko zaplavené Tatármi, ktorí plienili všetko, čo našli. Zostávali za nimi len spáleniská. Preto sa obyvatelia ju?ných krajov museli pred nimi skrýva? do hôr, kde hľadali útočisko. Stalo sa, ?e jedna rodina sa dostala a? k nám. Usadila sa medzi horami, kde zostala u? natrvalo. Bola to rodina Štefánikovcov - otec, matka a dvaja synovia. Keď Tatári opustili Slovensko, tamojší ľud hladoval, lebo polia boli spustošené a neobrobené. Rodina Štefánikovcov vyu?ila túto príle?itos?. Na pltiach privá?ali potraviny a odpredávali drevo z pltí, potrebné na postavenie nových obydlí. Tým táto rodina bohatla a zveľaďovala svoj majetok. Nakoľko Štefánikovci pochádzali z ju?ných krajov, domáci ich volali Uhri. Preto aj novovzniknutú osadu pomenoval tunajší ľud podľa jej obyvateľov Uhry.


Upohlav

Prvá písomná zmienka o Upohlave pochádza z roku 1471 ako Lwpohlaw. Rok 1525 prináša názvy Hlwpohlaw a Hlwpoglaw. V roku 1773 sa názov zmenil na Upohlav. Obec patrila panstvu Lednica a v roku 1598 tu stálo jedenás? domov. O takmer dvesto rokov neskôr, presnejšie v roku 1784, mal Upohlav 24 domov, 24 rodín a 133 obyvateľov a v roku 1828 tu stálo 28 domov a ?ilo 180 obyvateľov. Zaoberali sa poľnohospodárstvom, pasienkárstvom a ovocinárstvom. 

Erb: Pou?itie prvej pečate sa zistilo v roku 1784. V obraze po pa?iti be?í vlk. Podľa nej vnikol návrh erbu.


Prosné

Prvá písomná zmienka o Prosnom je z roku 1321 pod názvom Prozna. Neskôr, presnejšie roku 1405, sa spomína ako Prozne, v roku 1466 ako Prosna. Rok 1598 so sebou prináša názov Proszne. Po maďarsky je to Proszne alebo Kölesfalu. 

Prosné sa prvýkrát spomína v roku 1321, zároveň s materskou obcou Udiča. Patrilo zamianskej rodine Hatňanskovcov, neskôr panstvu Pova?ská Bystrica. V roku 1598 mala obec trinás? domov, roku 1784 tu stálo 75 domov a ?ilo 82 rodín, čo je 402 obyvateľov, v roku 1828 bolo v Prosnom 45 domov a 469 obyvateľov. V minulosti sa obyvateľstvo zaoberalo preva?ne poľnohospodárstvom, neskôr pracovali v priemyselných podnikoch okolia. 

Erb: Prosné malo jedinú známu peča? z roku 1748. V obraze je mu? so širokou motykou na pleci. Toto pečatidlo pou?ili ešte aj v roku 1884. Peča? bola vzorom pre súčasný erb Prosného.




Veľká Udiča a Malá Udiča

Pou?itie prvej pečate Veľkej Udiče sa zistilo v rokoch 1860–1884. V obraze je symbol IHS s krí?om, pod ním tri klince. 

Nedatovaná peča? Malej Udiče bola pou?itá v roku 1780. V obraze je trojvršie, z prostredného vŕšku vyrastajú tri pä?lupienkové kvety. Kombináciou pečatí oboch obcí vznikol obecný erb Udiče. Obecné zastupiteľstvo schválilo aj vlajku. Zostavená je z piatich pruhov.

história farnosti, fary a kostola

       

Farnos? Udiča a jej fara sa prvýkrát spomínajú u? v záznamoch pápe?ských desiatkov zo 14. storočia pod menom Edisa a Hodisa.

Udiča patrí k tým farám, v ktorých sa luteráni kŕčovite dr?ali svojej viery. Kanonická vizitácia z roku 1674 uvádza iba 15 obrátení. Roku 1688 bolo vo farnosti 1280 luteránov a len 304 katolíkov. V roku 1697 nachádzame vedľa 1523 luteránov len 100 katolíkov. Roku 1700 tu bolo 1645 luteránov a 170 katolíkov. Za Rákoczyovského povstania sa luteráni ešte viac rozmno?ili. Po potlačení povstania s a pomer obrátil v prospech katolíkov zásluhou jezuitov a františkánov z Pruského. Roku 1766 tu nachádzame medzi 1291 katolíkmi u? len 204 luteránov.

Kedysi ku fare patrili ako filiálky tieto obce: Okrut, Upohlav, Veľká Udiča, Prosné, Maríková, Klieština a Hatné. Keď sa roku 1755 stala Maríková farnos?ou, pripadli tam Klieština a Hatné, tak?e Malej Udiči ostali len štyri filiálne obce: Okrut, Upohlav, Veľká Udiča a Prosné.

Starý kostol bol podľa kanonickej vizitácie z roku 1674 z tvrdého materiálu, s klenbou nad svätyňou, ale ve?u mal drevenú. Na oltári bol obraz sv. Mikuláša, pod ví?azným oblúkom visel krí? s Je?išom Kristom.

Roku 1694 bol kostol u? v úbohom stave. V tomto roku sa drevená ve?a prestavala na kamennú a iste sa pritom opravil aj kostol. Len tak mohla stavba slú?i? a? do roku 1783, kedy sa postavil terajší kostol. Na stavbu kostola poukázal cisár Jozef II. 3 000 forintov.

Stavba terajšieho kostola sa dá sledova? zo záznamov farského archívu. Roku 1775 prišiel do Malej Udiče za farára mladý 25-ročný kaplán Jozef Pa?ický, pochádzajúci zo zámo?nej rodiny, ktorý naň venoval celý svoj rodinný majetok. Potrebnú pomoc mu poskytoval i otec biskup a kaplán. Stavba bola ukončená v roku 1783. Tento rok sa dal vyčíta? z latinského nápisu na triumfálnom oblúku, znejúcom v slovenčine takto: 

Tento kostol povstal za cisára Augusta Jozefa II z cisársko-kráľovského nákladu 3000 a z všestrannej priazne nebies. 

Slávnostná posviacka tohto kostola otcom biskupom Fuchsom bola pri birmovke v nedeľu 22. júna 1788. Kostol bol zasvätený sv. Matúšovi. Stará budova fary, podobne ako všetky fary v Trenčianskej stolici do 18. storočia, bola drevená. Okolo roku 1728 bola postavená kamenná fara. Táto budova slú?ila celé storočie, hoci bola vlhká. Roku 1828 sa postavila nová dvojposchodová budova fary v klasicistickom štýle. Má obdĺ?nikový pôdorys a v reprezentačnej miestnosti romantickú nástennú maľbu z 19. storočia.

    

 

http://povazska.sme.sk/c/7163789/hradok-zlaty-kon-umiestnenie-informacnej-tabule.html

 

http://povazska.sme.sk/c/7165340/vzacne-starobyle-obetisko-umiestnenie-informacnej-tabule.html

 

http://www.hradiska.sk/2014/04/informacne-tabule-prosne-zlaty-kon.html

 

col1c_bot

(c) Obec Udiča | XHTML   CSS
Design by Studio2T | Powered by qRS